reklama

Dotuje alebo znevýhodňuje štát hromadnú dopravu osôb?

Čoraz viac ľudí na Slovensku, najmä v najbohatších regiónoch, využíva individuálnu automobilovú dopravu namiesto hromadnej dopravy. Napriek tomu, že hromadná doprava osôb je priamo dotovaná z rozpočtov miest, vyšších územných celkov alebo štátu. Je ale celková aktivita štátu (a obcí a VÚC) v oblasti dopravy naozaj v prospech hromadnej dopravy?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (53)

Priame dotovanie prevádzkovateľov hromadnej dopravy osôb (dopravné podniky miest, SADky, Železničná Spoločnosť) každý vidí, a niektorým sa zdá, že by sa mali zrušiť (Michal Lehuta - Stratové SADky). Argumentujú celkom správne, že štát (alebo VÚC alebo obec - ďalej len štát) to sme my všetci a hospodária len s peniazmi vybratými daňami. Ako by ale vyzeral slobodný trh bez dotácií a vplyvov štátu v doprave? Dotácie nie su jediný a ani zďaleka najväčší zásah štátu do trhu v doprave. Štát stavia dialnice cesty, platí ich údržbu a zabezpečuje bezpečnosť. Prejazd autom po ceste nie je nijak priamo spoplatnený, platí sa len daňami, na rozdiel od hromadnej dopravy, kde je z dotácií a teda daňami platená len časť. Platením stavieb a údržby ciest nepriamo ale výrazne štát dotuje individuálnu cestnú dopravu na úkor iných druhov dopravy, aj autobusovej dopravy. Autobusy síce tiež využívajú cestnú sieť, ale počet autobusov k počtu osobných automobilov a prepočítanie na osobu vezúcu so vo vozidle, udáva jasný rádový nepomer v tejto dotácii na osobu vezúca sa v autobuse a v aute.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za konkrétny príklad som si vybral Dopravný podnik a. s. Bratislava, ktorý v roku 2001 dostal od štátu a mesta Bratislava dotácie 1240 miliónov Sk. V roku 2001 Prepravil 223 miliónov osôb (počet jázd osôb). Priemerná dotácia na jednu jazdu v Dopravnom Podniku Bratislava je (1240mil/223mil) 5,56 Sk. Vypočítať dotáciu na na automobilovú dopravu je úloha nie tak jednoduchá. Cesta autom vyžaduje veľký počet dopravných stavieb úplne platených, úplne dotovaných štátom, problematické je vypočítať "cenu" ich používania, potrebné údaje je ťažké až nemožné získať bez rozsiahleho prieskumu a výskumu. Preto zvolím jednoduchú stavbu so známymi údajmi o frekvencii dopravy, tiež v Bratislave, ako spomínaný dopravný podnik - most Apollo. Stavba mosta stála 4300 miliónov Sk. Podľa odhadu spoločnosti Metro Bratislava (mestská a. s., investor stavby mostu Košická) prejde po moste približne 40tisíc vozidiel za deň. Teda 14,4milióna vozidiel za rok. Pri výpočte "ceny", výšky dotácie na jeden prejazd mostom je rozhodujúcim faktorom časové obdobie, za ktoré by sa mala investícia vrátiť. Pre jednoduchosť zanedbám faktory zvyšujúce cenu ako náklady na bežnú prevádzku (signalizácie, osvetlenie), údržbu, opravy, alebo že peniaze by mohli inak investované prinášať ihneď zisk. Pri čase na vrátenie investície 1 rok je dotácia na jeden prejazd auta (4300mil/14,4mil) 298,61Sk. Samozrejme most nie je stavba na 1 rok a investícia 4,3 miliardy by sa podnikateľovi len zriedka vrátila do jedného roka. Po 10 rokoch by to bolo 29,86Sk na jeden prejazd, po 20 rokoch, čo je myslím prijateľná doba na požadovanie návratnosti tak veľkej investície je dotácia na jeden prejazd vozidla mostom 14,93Sk. Výpočet zanedbal jeden dôležitý faktor, a to možnosť ešte ďalšieho nárastu automobilovej dopravy, čím by sa cena za jeden prejazd znížila, taktiež zanedbáva možnost, že v jednom vozidle cestuje viac než jedna osoba (prieskumy ukazujú, že je to väčšinou tak). Avšak táto cena je len za prejazd jedným mostom v Bratislave, pokiaľ niekto cestuje len do práce v rámci Bratislavy využije takýchto dopravných stavieb niekoľko, využíva cesty, ulice, križovatky, za čo tiež neplatí. Pri cestách po dialniciach, ktorých výstavba stojí ročne desiatky miliard je dotácia ešte rádovo vyššia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na základe týchto faktov si dovolím tvrdiť, že štát (a VÚC, obce) svojimi zásahmi do dopravy (kam patria priame dotácie prepravcom ale aj financovanie dopravných stavieb, prevádzka, údržba, bezpečnosť) hromadnú dopravu osôb finančne znevýhodňuje oproti individuálnej automobilovej doprave, osobitne to platí o koľajovaj doprave, kde koľaje na rozdiel od ciest štát neplatí, čo sa logicky prejaví v znevýhodnení železničnej nákladnej dopravy a v prosperovaní kamiónovej nákladnej dopravy. Riešenia sú v podstate dve. Prvé by sa určite páčilo zástancom slobodného trhu je v zastavení akýchkoľvek vplyvov štátu v doprave, teda ako dotácií tak aj financovania stavby a údržby dopravných stavieb (ulíc, ciest, dialnic). Jeho realizovateľnosť si však nie celkom dobre viem predstaviť. Druhá možnosť je v adekvátnom (zrejme vyššom než v súčasnosti) kompenzovaní znevýhodňovania priamymi dotáciami hromadnej dopravy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poznámka k zdroju údajov: údaje o dotáciách a prepravených osôb v D.P. Bratislava sú zo stránky www.imhd.sk, novšie údaje ako z roku 2001 neboli. Údaje o moste Apollo sú zo stránky www.metroba.sk.

Matej Bendžala

Matej Bendžala

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám 22 rokov. Žijem v Bratislave. Som študentom na Lekárskej Fakulte UK v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaPrávo a SpravodlivosťBezpečnosť potravínBratislavaNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu